O manuále na život s teológom Pavlom Procházkom

Prof. ThDr. Pavel Procházka, PhD. Vysokoškolský profesor na Univerzite Mateja Bela v B. Bystrici a kazateľ Evanjelickej cirkvi metodistickej.

Ako by si opísal svoj život v mladosti ?

Vyrastal som v Prahe, v rodine veriacej, ale môj život sa nevyvíjal spočiatku tak, že pôjdem touto cestou. Na strednej škole som bol stále rozhodnutý, že chcem svoj vlastný život a prioritou bol šport. Namierené som mal na FTVŠ, na čo otec povedal nie. Pretože v nedeľu sa chodilo do kostola a v ten istý deň sa hrávali súťažné zápasy. Ozvalo sa vo mne náboženské povedomie - cti svojho otca, matka už vtedy nebola medzi živými, tak jedna z kompromisných možností bola medicína. Priťahovala ma preto, aby som pomohol k nájdeniu lieku proti rakovine, na ktorú moja mama zomrela. Nakoniec padlo definitívne rozhodnutie pre to, čo ma najviac bavilo a to bola chémia. No po prvom semestri na Vysokej škole chemicko-technologickej v Prahe som skončil. Po príchode domov mi dal otec ultimátum - Do troch dní si nájdi zamestnanie. To sa aj podarilo, fotografoval som havarované lietadlá a v nich mŕtvych ľudí, ale hlavne som pracoval v laboratóriu.

Prišla nejaká konkrétna udalosť, kedy si začal rozmýšľať o spojení teba s vierou?

Približne v osemnástich rokoch prišlo k stretnutiu s mladými ľuďmi, ktorí vyznávali vieru, nadšene o nej rozprávali a spievali krásne piesne. Neboli v ničom iní okrem toho, že verili, a tým mali celkom inú perspektívu života než ja a to ma priťahovalo. Zasiahlo ma také božie navštívenie a uvedomenie si, že veľa vecí robím zle a život dovtedy za moc nestál. To bol začiatok môjho života na ježišovskú cestu. Neskôr padlo rozhodnutie pre štúdium teológie. Pred jej koncom som bol ordinovaný za duchovného v Evanjelickej cirkvi metodistickej. Viera sa mi stala životom i obživou. Približne v štyridsiatich rokoch života som získal doktoráty a začal učiť na vysokej škole. Napriek tomu všetkému mám ďaleko k náboženskej bigotnosti a mám stále otvorené myslenie. Som človek, ktorý z viery žije, no zároveň čítam aj ateistické články, ktoré ma stimulujú a zároveň mi vyjasňujú názory. Stále pristupujem k Biblii tak, že kladiem otázky najzákladnejšieho charakteru. Nikdy nepoviem, že mám v tom jasno, na rozdiel od niektorých mojich kolegov - docentov a profesorov.

Otázka stvorenia sveta?

Máme minimálne dve správy o stvorení sveta. Jednu starozákonnú. Na počiatku Boh stvoril Zem tak, že povedal slovo a niečo sa stalo. Šesť stvoriteľských dní a na siedmy Boh si odpočinul. Je tam zmienka o stvorení človeka, ako vrchole tvoreného diela. Ale na začiatku bol nejaký chaos, až na konci toho všetkého je človek. Jedna z vecí, ktorá mi napadne je, že začiatok Biblie nevylučuje ani evolučné teórie. Bibliu totiž ťažko prijímať ako učebnicu napr. zemepisu, dejepisu, či anatómie. To nie je učebnica, to je náboženská kniha, kde je náboženským spôsobom vykladaný svet a ľudský život. Máme tu veľmi veľa materiálu na to, aby sme si veci domýšľali.

Aká je druhá správa o stvorení sveta?

Druhá správa o stvorení je z Nového zákona. Na začiatku Jánovho evanjelia. Na počiatku bolo slovo, to slovo bolo u Boha, to slovo bol Boh. Keby som to mal prečítať grécky, bolo by to: Ἐν ἀρχῇ ἦν ὁ λόγος, καὶ ὁ λόγος ἦν πρὸς τὸν θεόν, καὶ θεὸς ἦν ὁ λόγος. Én arché én ho logos, kai ho logos én prós ton Theon, kai ho Theos én o logos, Je tam slovo logos a to znamená spojenie s vedami, napr. teológia, veda o Bohu, antropológia, veda o človeku, atď. Logos znamenalo slovo, veda, alebo princíp. Čiže Ján hovorí: Na začiatku bol princíp, ten princíp bol u Boha a princíp bol Boh. Nie je tam povedané, že nejaký starý dedko na obláčiku mávol rukou, povedal čáry-máry a stvoril sa svet. Môj pohľad na stvorenie sveta je nasledovný: Je za tým Boh, celý svetový poriadok je dielo inteligentnej bytosti, nemyslím tým človeka a nevzniklo to náhodou. Jednoducho ja neverím v náhody.

Aké sú teda spoločné znaky a zásadné rozpory biblického a evolučného výkladu stvorenia sveta podľa teba?

Nazval by som to aj rozdiely medzi zástancami Big-Bangu a kreacionistami. Jeden i druhý sa ale stretne s neriešiteľnou otázkou a to je nelogickosť počiatku. Je ťažké si predstaviť nulovú hmotu s nekonečnou energiou /Big Bang/. Predstaviť sa dá len niečo materiálne. Táto teória ďalej hovorí, že vesmír sa rozpína a nakoniec sa bude zase zmŕšťovať a bude to, čo bolo na začiatku, čiže nič. Kreacionisti hovoria, na začiatku bolo slovo, bol Boh, stvoril to všetko a na konci, hovoria to niektoré texty, to zhorí. Zase nebude nič. Veľmi podobný koncept...

Aké sú možnosti pre zamýšľanie sa nad stvorením prvého človeka - Adama?

Nehovorím, že to tak bolo, ale jedna z možností je z jednoduchého príkladu: meno Adam je odvodené z hebrejského slova adámá a to znamená hlina. Vznikol zo zeme. A Eva, je z hebrejského chavá, čo znamená - živá. Čiže živá bytosť. Zisťujeme, že to nie sú mená, ale výklad. A ten hovorí, na začiatku bola hlina a bol život.

K tomu všetkému nás privádza teológia. Môžeš bližšie vysvetliť, čo je to teológia?

Teológia - Theos a Logos, teda rozmýšľanie, úvaha, princíp o Bohu. Rozhodne to teda nie je to, keď niekto stále opakuje to, čo je napísané v Biblii. To nie je teológia. Teológ je ten, kto interpretuje veci života z pohľadu viery. Odpovedá jazykom, ktorý zodpovedá viere, hovorí na základe svojej viery a skúsenosti s Bohom.

Boh poslal na Zem svojho syna s konkrétnym poslaním. Vytvoriť nové zákony. Myslíš si, že do toho času neboli pre ľud potrebné?

Táto otázka, je odlišne interpretovaná kresťanmi a inak židmi. Židia sú naši "starší bratia". To bolo spoločenstvo uctievačov Boha Hospodina. Čo je tiež zaujímavé slovo - hospodár, ten ktorý je najvyšší hospodár. Čiže ľudia mali pevné smerovanie vo forme Božieho slova, ktoré bolo zaznamenané na to, aby žili správnym spôsobom . Princíp zostal nezmenený i po príchode Krista. Ale skončila obetná prax, pretože On je univerzálna obeť. Obetoval sa za hriechy celého sveta. A pre nás je potrebné to vnútorné prijatie obety , aby bol zahladený náš hriech. To prijatie sa prejavuje v tom, že som slobodný od hriechu.

Rozdiel je hlavne v tom, že Ježiš prišiel, aby napravil to, čo ľud Starej zmluvy do jeho príchodu pokazil. To boli najrôznejšie prídavky k tomu, čo bolo zjavené. Vymysleli celý systém príkazov a zákazov, čo sa smelo a čo sa nesmelo. To ľudí nesmierne otročovalo. Preto sa príchod Krista ťažko prijímal ako posolstvo pre uctievačov Hospodinových. Obviňovali ho, že je hriešnik, ktorý sa stretáva s pochybnými ľuďmi, s neviestkami, opilcami atď. Skrátka priniesol nesmiernu slobodu. Bohužiaľ v priebehu dejín, ľudia zase začali pridávať to svoje... Je tu podobná tendencia, ako pred príchodom Krista. Ľudia začali kriviť to pôvodné jednoduché duchovné priľnutie k Bohu tým, čo si tam pridávali. To je aj dôvodom, prečo je dnes tak veľa cirkví. Ale na začiatku kresťanstvo malo byť jednotné, a Ježiš si to prial. V 17. Kapitole - Jána sa modlí k otcovi: Želám si, aby všetci jedno boli.

Pre ateistu je ťažké uveriť v nadprirodzený zázrak, ale jeden z viacerých sa asi páči všetkým. Ježiš premieňa vodu na víno. Prečo?

Najprv musím povedať, že úlohou náboženstva nie je presviedčať ateistov. To sa nedá. Ateista je ten, ktorý bojuje proti viere. Sú aj ľudia, ktorí nebojujú a tým je to úplne jedno. A je tretia kategória, ktorí hovoria: To sa nedá preukázať, nedá sa to poznať, aj tak nič nevieme... Prosto povedané agnostici. Otázka je namieste skôr v opakovateľnosti zázrakov. To, že ich vykonal, to prijímam, pretože je to v Písme a patrí to k viere. Pýtam sa len: Prečo ich vykonal, na čo to bolo a k čomu to malo slúžiť?

Konkrétne prvý zázrak, ktorý vykonal v Káne Galilejskej, premena vody na víno je zázrak spoločenského charakteru. Zaujímavé je, že nevyvoláva údiv u svadobčanov premena na víno, ale že organizátor svadby to dobré víno, ak nie najlepšie dal na koniec. Vtedy sa zvyklo presne naopak dávať to najhoršie, z dôvodu, že opitému je jedno, čo pije. Účinok zázraku bol v tom, že ľudia žasli, aký dobrý je organizátor svadby. To naznačuje, že Ježiš tu hovorí buď o svojej svadbe, čo deväťdesiatdeväť percent teológov popiera, alebo že tu dáva obraz otca, ktorý organizuje tú svadbu. Svadba je Božie kráľovstvo. Boh, ktorý to kráľovstvo spravuje a tí, ktorí sú na tej svadbe sa môžu tešiť, že to neprestane. Ba čo viac, potom to bude ešte lepšie, /príde to lepšie víno/. Po pozemských pôžitkoch ako napr. jedlo, pitie, sex, zábava, sa nemusíme báť, že rovnako dobré, ak nie lepšie pôžitky nás ešte len čakajú. Pre veriaceho človeka bude ešte lepšie pokračovanie. Taký je odkaz zázraku v Káne. Má vyučujúci charakter, ako aj všetky ostatné. Nie sú na to, aby sme žasli, aj keď sú rôzneho razenia.

Ježiš nechcel aby sa šírili správy o jeho zázrakoch, prečo?

Jeden z dôvodov bol ten, že hovoril: Ešte neprišla moja hodina. To znamená, že ešte nesplnil svoju úlohu, ktorú mal a bolo by to predčasné. V jednom príbehu ho ľudia chceli urobiť kráľom, pretože im dal jesť, /zázrak rozmnoženia chleba a rýb/. To nechcel, poslaním nebolo stať sa kráľom, ale obetným baránkom Božím na kríži. Aj keď to mohol urobiť, neurobil to.

Stal sa kráľom duchovným, počatý z Ducha svätého. Zázrak, alebo aj tu je priestor na iné vysvetlenie?

Ja osobne verím výkladu z Biblie, ale kto chce, má možnosť iného výkladu. Pretože aj dnes sú v medicíne prípady, že žena otehotnie s neporušenou blanou. Sú také prípady. Ďalším je historicko-náboženský výklad a ten opisuje mocnárov v staroveku v dobe Ježišovej, ako o sebe vyhlasovali, že sa narodili z panny, aby zvýraznili božskosť svojho pôvodu. Zmyslom toho teda nie je hádať sa, ako to bolo, ale posolstvo, že sa narodil Boží kráľ. Nepochybujte o tom, ale sledujte jeho kroky, ako sa správa, aké je jeho kráľovstvo a aký je jeho koniec.

Štúdiu Biblie si zasvätil veľkú časť života. Dávaš si ešte nejaké nezodpovedané otázky?

Čím som starší, tým mám viac otáznikov, ako odpovedí. Môj vývoj je taký, že som sa naučil Biblie pýtať. To, čo v nej čítam, sa snažím konfrontovať s tým, čo prežívam a aký to má súvis s textom. Jeden a ten istý text v rôznych životných situáciách ku mne hovorí iným spôsobom, až sa tomu čudujem.

A keď sa opýtam z pohľadu biblickej vedy?

Tu máme dve rôzne veci. Biblia ako duchovná kniha k osobnému úžitku, k meditácii a duchovnému rastu. A druhý význam, je to kniha, ktorú možno kriticky skúmať. Na to slúži veda s názvom Hermeneutika. Tá nás učí základnému pravidlu - máme sa vždy pýtať a odhaľovať, ako to slovo bolo interpretované súčasníkom toho, kto ten text písal. Napr. keď Ježiš niečo povedal, ako tomu rozumeli jeho súčasníci vtedy. To nám dáva najvernejší obraz o pravosti nášho výkladu. V tomto zmysle musím korigovať svoje názory na evanjelium, pretože občas sa objavujú nové poznatky. Na konci 19. storočia bolo veľa objavov archeologického charakteru, ktoré prepísali učebnice teológie. Toto je v poriadku, máme ísť podľa prameňov a učiť sa z nich, pretože ani jedna vec, ktorá bola objavená, neznamenala pre teológa oslabenie viery, alebo pravdivosti Biblie.

Aj napriek silnej viere od momentu tvojho obrátenia, prišlo niekedy k pochybnostiam, alebo dokonca hnevu na Boha, že dopustil na tebe niečo zlé?

To obrátenie samozrejme ešte neznamená istotu vo všetkom, alebo perfekcionizmus, či dokonalosť vo veciach viery. Mnohokrát som bol na Boha nahnevaný. Dnes viem, že dôvodom je moja nedokonalosť a chyby, ktoré som zvaľoval na Boha. Obviňovanie Boha je neschopnosť vyrovnať sa s vlastnými ťažkosťami a hriechmi.

Možno to pomenovať vystúpením ľudského ega spod kontroly?

Ego alebo iným slovom sebectvo je snaha , aby som ja bol na mieste Boha. Chcem sa mu vyrovnať a chcem všetko vedieť. To je náš problém v každodennom živote, ktorý nám nesvedčí. Môžem uviesť príklad: Mám niečo proti manželke, niečo urobila zle. Božie slovo ma učí, aby som sa v tom momente pozrel na seba. Aký podiel viny mám ja v tej veci? A to mi pomáha sa s tým vyrovnať a hnev odchádza. Na toto je dobrá viera, u mňa sa dá povedať, že aj najväčším prínosom v živote. Pomáha mi, aj keď sa to nie vždy podarí, vidieť reálnejšie seba a svoje ego. Vidím sa v zrkadle, aký v skutočnosti som, čo pomáha ísť ďalej. Odporúčam to všetkým, keď vás niekto hnevá doma, v práci, brzda príde vetou: Pozri sa na seba.

Vďaka viere žiješ podarený život v harmonickom manželstve. Ani tu nezaháľaš, máš štyri deti. Predsa len, keď ide oproti tebe nádherná žena, čo sa v tebe udeje?

Ha, Ha, som kazateľ to je fakt, ale som aj muž, tak si ju určite všimnem...